Mám 22 rokov a pracujem ako asistentka učiteľa na ZŠ v Smoleniciach. Keď som v novembri 2004 nastupovala do práce, sama som nevedela, čo ma čaká. Vzťah k deťom v sebe pestujem od samého malička, ale s dieťaťom na vozíku som sa dovtedy nestretla. Mala som veľké obavy, ako ma Dominik príjme. Po 1,5 roku našej spolupráce fungujeme ako dobre zohratý tím.
Náš deň vyzerá asi takto: Po príchode do práce idem do ranného školského klubu, do ktorého Dominik veľmi rád chodí. Jediné, čo ho mrzí je, že sa z neho odhlásil jeho najlepší kamarát Matúš a on sa nemá s kým zahrať prestrelku. Väčšinou sa niekto nájde, ale v prípade núdze vypomôžem. O 7:40 sa presunieme do našej triedy. Tam máme špeciálny stolík umiestnený hneď pred tabuľou. Nachystám mu veci potrebné na danú hodinu a počas vyučovania sedím vedľa neho. Dávam pozor na to , ako sedí, drží písadlo, či ako má naklonený zošit pri písaní. Jeho tempo práce je pomalšie, preto mu niekedy zopakujem príkazy pani učiteľky. Sledujem, či sa sústredí a všetkému rozumie. Tiež má problémy s  orientáciou, preto je nutné ho neustále kontrolovať a usmerňovať. Určite mu to lezie na nervy, ale myslím si, že si na to už zvykol. Učenie mu nerobí problémy. Vie veľmi dobre čítať. Rád získava nové informácie, obľubuje encyklopédie a fascinuje ho ríša zvierat.
Z predmetov má najradšej prvouku. Vždy ju obohatí nejakou poučnou alebo vtipnou príhodou. Tiež má rád výtvarnú, hudobnú i telesnú výchovu. Cvičí s ostatnými deťmi rozcvičku, hrá sa naháňačku, robí kliky. Zapája sa do všetkých aktivít v rámci svojich možností. Nepáči sa mu len to, že decká začali tento rok trénovať vybíjanú a pre mňa je ťažké vysvetliť mu, že ich tá – pre neho nudná hra - baví. Má rád aj náboženstvo – najradšej počúva biblické príbehy. Zo slovenčiny a matematiky nezaostáva za spolužiakmi, no úvahy nad slovnými úlohami a rozlišovanie slovných druhov nie je pre neho to pravé. Dominik je veľmi zvedavý - často ma zaplaví otázkami, na ktoré ani ja sama neviem odpovedať. Jeho typickou vlastnosťou je tvrdohlavosť - chce si vždy presadiť svoje a často tým škodí sám sebe. Veľmi rád rozpráva - kedykoľvek, kdekoľvek a o čomkoľvek. Myslím, že jeho prirodzenou zhovorčivosťou a dobrosrdečnosťou si získal veľa kamarátov. Je rád medzi ľuďmi, aj preto navštevuje školský klub. Tam sa najčastejšie hráva so skladačkami alebo chodíme na školský dvor. Snažíme sa vždy niečo vymyslieť. Tri dni v týždni navštevuje záujmové krúžky – angličtinu na počítači, počítačové hry a výtvarnú. Má vynikajúcu fantáziu a bolo by škoda, keby zostala nevyužitá. Som rada, že som dostala príležitosť podeliť sa s vami o moje skúsenosti. Mám túto prácu rada a budem sa zo všetkých síl snažiť, aby sa Dominik nikdy necítil sám. Bola by som rada, ak by tak, ako sme si našli k sebe cestu do bezbariérového sveta my dvaja, našiel si aj k Vášmu dieťaťu iný človek – asistent.

Adelka

Dieťa so SB, H medzi nami

Pred dvomi rokmi v septembri bol medzi zvedavými prvákmi aj Dominik. Bol trochu iný ako ostatné deti. Zatiaľ, čo my sme odhaľovali tajomstvá triedy, školy, okolia, Dominik dopĺňal naše vyučovanie poznatkami z biológie, zoológie, histórie. Robil hodiny prvouky pre nás zaujímavejšími. Pútavo rozprával o živočíchoch, moriach, vesmíre. Učili sme sa od neho všetci. Aj ja. S radosťou spomínam na časy, kedy sme za štyri vyučovacie hodiny dávali mnohokrát dolu korzet, ktorý ho tlačil na rôznych miestach, potom sme si ho znova dávali späť, lebo by mal krivú chrbticu. Svoj zdravotný stav, rôzne zákroky lekárov v jeho dosť krátkom živote i pocity nám popisoval tak detailne, že sme to s ním všetci prežívali. Dni, kedy Dominik nebol v škole, boli pre nás akosi menej zaujímavé. Chýbal nám a tešili sme sa na deň, keď znovu príde medzi nás. Medzi tými krásnymi dňami prežitými v triede sa však našli aj menej vydarené. To boli dni, kedy mal Dominik, tak ako aj my ostatní, zlú náladu. Vždy sme si to vysvetlili, za priestupky sme sa vzájomne ospravedlnili a snažili sme sa, aby sa podobné chyby neopakovali. Pri akejkoľvek aktivite sa veľmi snažil. Málokedy bol so svojím výkonom - zvlášť pri písaní - spokojný. Vždy sa na to pozeral dosť kriticky. Veľmi ťažko sa zmieri so skutočnosťou, že jeho výkon bol ohodnotený len známkou 2, čo svedčí o tom, že jeho ciele sú postavené dosť vysoko. So stúpajúcimi nárokmi to bude mať asi trochu komplikované. Budeme mu ale držať palce, aby to, čo si zaumienil, aj dosiahol.

triedna učiteľka Zlatka
Terézia Drdulová