Menej zdravotných problémov a viac nezávislosti

Únik moču, časté infekcie močových ciest, močové kamienky a mnohé ďalšie urologické komplikácie sú stále súčasťou života mnohých ľudí na vozíku. Tieto komplikácie bránia takto hendikepovaným ľuďom zapojiť sa aktívne do spoločnosti. Našťastie svitá na lepšie časy ... Ing. Peter Hric je veľmi aktívny a úspešný mladý muž, spýtali sme sa ho, ako to robí.

-    Napriek tomu, že ste na vozíku, máte rodinu, vediete úspešnú firmu a ste aktívny v sociálnej oblasti. Vyzerá to tak, že vám sa zdravotné problémy vyhýbajú.   
Pohľad nezainteresovaného človeka na vozíčkara v ňom bežne evokuje pocit, že vozík je jeho jediný a najväčší problém. Ten hlavný problém u ľudí s poranením miechy je neschopnosť ovládať vyprázdňovanie, ktoré sa prejavuje predovšetkým ako únik moču. S tým súvisí potreba mať tieto prirodzené potreby organizmu pod úplnou kontrolou. Toto je dôvod, prečo ľudia na vozíku upúšťajú od plnenia svojich cieľov a snívania snov. Ja som tiež nebol iný. No moje ciele boli dávno nastavené a boli ambiciózne. Nedalo sa cúvnuť a prestať pre niečo, čo sa s trochou vôle dalo prekonať.

-    Ako ste sa dostali k intermitentnej autokatetrizácii?
Raz mi priateľ, tiež na vozíku pri priateľskej debate o problémoch spomenul, že veď to sa dá vyriešiť. Krátko nato mi z domu priniesol na verandu, kde sme pili kávu čudný predmet. Bol to jednorazový katéter určený na samocievkovanie. Vysvetlil mi, že autokatetrizácia je jednoduchá, efektívna, a rýchla metóda na kontrolu vyprázdňovania moču, ale hlavne v podstatnej miere znižuje pravdepodobnosť vzniku ďalších urologických komplikácií. Dnes ma v práci, pri chvíľach trávených s rodinou či priateľmi netrápi otázka ako, kedy a kde ma to zastihne. Už je mi to skoro jedno. Takto môžem ďalej plánovať a snívať svoje ďalšie sny.
-    Ako vám pomáha autokatetrizácia vo vašom aktívnom živote?
Únik moču je najväčší problém vozíčkara. Práve samocievkovanie rieši tento problém. Vozíčkar môže viesť plnohodnotnejší samostatný život, kedy sa aj v takto intímnych veciach bude vedieť o seba sám postarať a jeho existencia bude pre rodinu prirodzená ako pred „úrazom“.
Močový mechúr u vozíčkara sa nedá úplne vyprázdniť a zvyškový moč bol spúšťačom močových infekcií a následnej dlho, či krátkodobej hospitalizácie. Keď som mal byť v práci, tráviť chvíle s manželkou a malou dcérou, musel som  bojovať s vysokými teplotami. A toto bol v mojom živote  impulz k autokatetrizácii.

-    Čo by ste povedali ľuďom, ktorí sú tiež na vozíku, alebo majú urologické komplikácie?
Viesť spoločensky a ekonomicky činný život znamená mať veci súvisiace s vyprázdňovaním moču pod kontrolou. Je neprípustné a časovo náročné  denne sa trápiť a neustále kontrolovať únik moču vizuálne. Preto aj ja som hľadal... Nikto sa ma nepýtal ako sa vyprázdňujem, či som v „suchu“. Ja som sa v práci, doma, pri priateľoch trápil myšlienkami -  kde, ako a kedy ma únik moču zastihne. Vy sa trápiť nemusíte! Obráťte sa na vášho urológa a pýtajte sa na intermitentnú katetrizáciu. Dnes sú dostupné jednorazové lubrikované katétre na okamžité použitie, ktoré vám umožnia kontrolovať vyprázdňovanie a viesť aktívny život na vozíku. „Aj vozíčkarom svitá na lepšie časy“.

prebrané z časopisu Život